Svet čaju
Čajovník je vždyzelená rastlina z čeľade Camellia, ktorá prirodzene rastie v Číne, Tibete a severnej Indii. Poznáme dve odrody - Camellia sinensis a Camellia assamica. Camellia sinensis má menšie lístky a darí sa jej najmä v chladnejších, horských oblastiach centrálnej Číny a Japonska. Pokiaľ ju nikto nezastriháva, môže byť vysoká 2-3 metre, no na čajovníkových plantážach sa kríky udržiavajú vo výške 1 meter. Camellia assamica má, naopak, väčšie lístky a je skôr považovaná za strom ako ker, pretože môže dorásť až do 18 metrov. Najlepšie podmienky sú pre assamicu vo vlhkých, tropických klimatických oblastiach severnej Indie a v čínskych provinciách Sečuan a Yunnan. Podľa starých Číňanov pochádza najlepší čaj z horských oblastí. Vysoká nadmorská výška a hmla pomáhajú chrániť rastlinu pred nadmerným slnečným žiarením. Rovnako sa tu udržiava ideálna teplota a vlhkosť, vďaka čomu sa lístky vyvíjajú pomaly a zostávajú jemné.
História čaju
V niektorých výsledkoch bádania sa ako pravlasť čaju uvádza Barma a až odtiaľ sa vraj rozšíril do Číny, Indie a Japonska. Zástancovia tradícií však niečo také odmietajú a tvrdia, že v hlbinách čajovej histórie môžeme dokonca nájsť skutočného praotca čaju, legendárneho čínskeho cisára Šen-nunga, ktorý panoval v rokoch 2737 až 2697 pred naším letopočtom.
Vo svojej knihe, alebo skôr herbári „Šen-nung pen-cchao-ťing“ totiž popisuje rastlinu – čaj, ktorý nazýva „horký tchu“.
Pravlasťou čaju by mohla byť aj India, alebo Japonsko, ktoré však už vopred vypadáva zo súperenia, pretože sa dá doložiť, že až do 12. storočia sa čaj do Japonska dovážal z Číny.
Do Európy sa čaj dostal v malom množstve vďaka perzským karavánam. Asi v polovici 16. storočia sa zoznámili s čajom Benátčania, ale len ako s liekom proti žalúdočným ťažkostiam. Až Holanďania začali s čajom v Európe obchodovať. Prvá lodná zásielka čínskeho čaju dorazila do Amsterdamu roku 1606. Aj keď bol spočiatku drahou novinkou, čoskoro sa stal najobľúbenejším nápojom v krajine. Ďalšie obchodovanie s čajom malo striedavé úspechy. Vo Francúzsku trvala čajová horúčka krátko, v Anglicku sa pitie čaju šírilo síce pomaly, ale zato natrvalo. Prvá reklama na čaj sa v anglických novinách objavila v roku 1658.
Napriek tomu, že zásluhu na rozšírení čaju v Európe majú Holanďania, stal sa od roku 1790 centrom svetového obchodu s čajom Londýn.
V roku 1854 vydala indická vláda zvláštny zákon, ktorý prikazoval pestovať čaj na každej doposiaľ neobrábanej pôde. Čoskoro vyrástlo množstvo čajových záhrad a veľkých plantáží, ktoré ovládali Angličania. Za najkvalitnejší čaj sa považuje čaj z oblasti Dárdžilingu v západnom Bengálsku. Pochádza z horských svahov Himalájí a čajovníkové kry tam rastú na červenej piesčitej pôde.
V Indii bol čajový priemysel rozvinutý, na Cejlóne, avšak v roku 1850 pestovanie čaju len začínalo. Dovtedy sa tam pestovali kakao a káva. Angličanom sa tu pestovanie čaju najprv nepodarilo presadiť, až zasiahla náhoda a vrtoch matky prírody. V 60. rokoch rokoch 19. storočia totiž napadla kávové plantáže na Cejlóne plesňová choroba. Majitelia plantáží v snahe neskrachovať začali veľmi rýchlo vysádzať čajové kry dovezené z neďalekej Indie.
Nesmieme zabudnúť na Afriku, ktorá takisto produkuje čaj. Kry čajovníka sa dostali najprv do Durbanu, zhruba v polovici 19. storočia. Boli vysadené najprv v botanickej záhrade, kde sa ujali, a to upútalo podnikavých jedincov. Na trh prichádza hlavne čaj z produkcie plantáží vo východnej Afrike.
Čaj rýchlo zdomácnel aj v Amerike a v Rusku. V Amerike je známe „bostonské pitie čaju“. Avšak až v 20. storočí sa vyskytli dva základné príspevky Američanov k čajovému priemyslu. Roku 1904 bol na svetovej výstave v St. Louis objavený ľadový čaj a v roku 1908 vyvinul Thomas Sullivan z New Yorku koncept čaju vo vrecúšku.
Pestovateľské regióny
Keňa leží vo východnej Afrike po oboch stranách rovníka a má približne 400 km dlhé pobrežie pri Indickom oceáne. Z tohto pobrežia krajina pozvoľna stúpa až do výšky 1500-2000 m. Vysočina sa vyznačuje úrodnými vulkanickými pôdami. Pohorie Aberdare v južnej časti vyčnieva nad vysočinu. Tvorí východný okraj Východoafrickej trhliny, na ktorej oboch stranách spadne v polohách nad 1000 m 800 až 1900 mm zrážok ročne. Medzi rokmi 1921 a 1925 tu boli založené veľké kenské čajové záhrady, ktoré zaujímajú ešte aj dnes vedúce postavenie v produkcii čaju. Z Afriky pochádza približne 15 % svetovej produkcie čaju.
Kenský čaj je veľmi silný a korenistý, po zaliatí má medenočervenú farbu.
Dárdžilingské plantáže ležia vo výške do 2000 m na južných svahoch Himalájí. Tu rastú, podporené chladnými nocami a intenzívnym horským slnkom, najušľachtilejšie a najvzácnejšie čaje celého sveta. Výška plantáží spôsobuje pomalší rast lístkov. Toto spôsobuje výnimočne intenzívnu, lahodnú arómu čajových lístkov.
Dárdžiling sa považuje za šampanské čajov a mnohé z približne 100 čajových záhrad sú také známe ako dobré vinohradnícke polohy vo Francúzsku.
Rozlišujeme medzi dvomi druhmi: jarný zber (First Flush) a letný zber (Second Flush). First Flush je ľahký, kvetnatý a po zaliatí má svetlú farbu. Second Flush má plnšiu chuť, je silnejší a korenistejší po zaliatí. Má vysoko aromatickú muškátovú chuť.
Assám zahŕňa širokú nížinnú oblasť po oboch stranách rieky Brahmaputra. Na severe je ohraničený reťazcami východných Himalájí. Náhorná plošina Assám je najväčšia súvislá pestovateľská oblasť čaju na svete.
Assámsky čaj má sladový charakter a je plný, s tmavou farbou po zálievke, a v dôsledku svojej zvláštnej korenistej chute sa používa na čajové zmesi (napr. ako základ východofrízskeho čaju) a na čaje vo vrecúškach.
Čaj z dnešnej Srí Lanky je tradične pomenovaný podľa starého názvu krajiny – Cejlon.
V južnej časti ostrova sa vo vnútrozemí týči vysočina Nuvara Eliya so svojím najvyšším vrcholom 2525 m (Pidurutalagala). Na východe vysočiny sa rozprestiera oblasť Uva a Uda Püsselawa, na západe Dimbula a Dickoya.
Čaj sa na Cejlone zbiera celoročne. Na východe (Uva) sa najlepšie kvality dosahujú počas tamojšieho obdobia sucha od júna do septembra, zatiaľ čo na západe prináša monzún dažde. Naopak, na západe (Dimbula und Dickoya) sa najlepšie kvality dosahujú v suchom období od decembra do marca, kým na východe padá monzúnový dážď.
Chuť je čerstvo trpká, po zaliatí má zlatú farbu a hovorí sa: "V šálke je zlatý." Čaj z vysočiny Nuvara-Eliya sa vyznačuje svetlou farbou po zaliatí.
V Číne sa zelený čaj kultivuje už približne 5 000 rokov. Až do 19. storočia bola Ríša stredu jediným exportérom čaju na celom svete. Dnes je Čína so svojou ročnou produkciou približne 1 milión ton čaju najväčším producentom čaju (zdroj: Nemecký čajový zväz e.V.).
Čaj sa pestuje vo všetkých južných a stredných provinciách, väčšinou na veľkých plantážach.
Čínska ponuka čajov je veľmi rôznorodá, siaha od zeleného čaju cez polofermentovaný Oolong až po čierny čaj, ktorý však samotní Číňania konzumujú menej.
V dôsledku svojej rôznorodosti majú čínske čajové druhy najrôznejšie chute.
