Pred 10. rokmi zažila zelená káva svoj najväčší rozmach a odvtedy o nej ako o zázraku na chudnutie počujeme stále. Prečítajte si v našom článku, čo je zelená káva a aké látky obsahuje. Je pre nás naozaj taká dobrá?
Zelená káva je kávové zrno, ktoré ešte nebolo pražené. Na rozdiel od klasickej kávy má svetlozelenú farbu a iný profil chuti a arómy. Chuť zelenej kávy sa viac podobá bylinkovému čaju než tradičnému kávovému nápoju, napríklad z hario V60 či espressu. Vôňa čerstvo zaliatej kávy tiež nie je taká výrazná.
A v akej podobe si ju viete zadovážiť? Zakúpiť si môžete celé alebo pomleté zrná. Niekedy ju spracujú až na prášok, či ju dokonca naporciujú na presné dávky.
Vďaka tomu, že zrnká neprejdu pražením, si zachovajú viacero prospešných látok, najmä kyselinu chlorogénovú. Okrem kávy ju nájdete aj v iných potravinách, ako sú zemiaky, baklažány či slivky.
V roku 2012 ju začal propagovať ako „zázračný doplnok na chudnutie“ americký lekár a moderátor vlastnej tolkšou – Dr. Oz. Odvtedy sa zelená káva stala populárna najmä vďaka svojim potenciálnym zdravotným výhodám.
Aj viaceré štúdie naznačujú, že zelená káva pomáha pri chudnutí a znižuje vysoký krvný tlak. Väčšina z nich však bola vykonávaná na myšiach, pri ktorých zaznamenali výraznú stratu hmotnosti. Výskumy na ľuďoch už neboli také presvedčivé. Hoci niektorí účastníci naozaj schudli, štúdie mali malú vzorku a trvali príliš krátko. Sú preto potrebné väčšie a presnejšie výskumy.
Aj keď nejde o „zázračný“ nápoj na chudnutie, zelená káva stále obsahuje mnoho prospešných látok. Vo veľkom množstve sa v nej nachádza kyselina chlorogénová (5 až 10 %), čo je viac ako kofeínu (podľa odrody 1 až 2 %). Vďaka vysokému obsahu kyseliny chlorogénovej môže pomôcť znížiť riziko ochorení ako cukrovka či iné srdcové choroby.
Japonská štúdia z roku 2022 tiež ukázala, že kyselina chlorogénová môže byť prospešná aj pre zdravie kostí. Zistili, že keď podávali potkanom kyselinu v nízkych dávkach, pozitívne vplývala na prevenciu osteoporózy a tiež stimulovala rast a vývoj kostných buniek nazývaných osteoblasty. Ak im ju však začali podávať v príliš vysokých dávkach, mala na bunkový rast opačný účinok.
Obsahuje tiež prirodzene kofeín, približne v rovnakom množstve ako pražená zrnková káva. Preto by ste to s pitím nápoja nemali preháňať. Pri pražení sa môže malé množstvo kofeínu stratiť, zelená káva ho môže dokonca obsahovať o niečo viac. Rozdiel je však zanedbateľný.
Pitie nadmerného množstva zelenej kávy môže spôsobiť predávkovanie kofeínom. Jedna šálka (250 ml) obsahuje približne 100 mg kofeínu – záleží na odrode a spôsobe prípravy. Ak po vypití nápoja pociťujete búšenie srdca, bolesti hlavy, nevoľnosť či nepokoj, zvážte dennú dávku zelenej kávy. Pravdepodobne ste si totiž dopriali viac kofeínu, ako je pre vaše telo prospešné.
Príprava zelenej kávy sa od tradičného spôsobu mierne líši. Zelené zrná sú oveľa tvrdšie ako upražené, preto ich najskôr namočte minimálne na pol hodinu až hodinu do vlažnej vody. Tým zmäknú a potom ich môžete rozdrviť buď mažiarom, alebo pomlieť v mlynčeku na kávu.
Pri mlynčeku však buďte opatrní, aby ste ho nepoškodili. Ak vám mletie pôjde ťažko, pokojne zrnká ešte namočte do vody. Po namletí zalejte asi 2 až 3 kávové lyžičky 300 ml horúcej vody a lúhujte 5 minút. Nápoj potom preceďte a môžete podávať.
Zdroje:
plný čajových receptov, kávových špecialít a noviniek zo sveta Popradské!