Nápoj s povzbudzujúcim účinkom je dnes rozšírený po celom svete. Odkiaľ však káva pochádza a kto prvý prišiel na to, že „robí zázraky“?
Na počiatku bola koza. Aspoň tak hovorí legenda o pôvode kávy zo srdca Afriky. Zavedie nás do ďalekej dnešnej Etiópie a jej oblasti Kaffa, kde vo veľkom divoko rástli kávovníky. Rozpráva príbeh pastiera Kaldiho, ktorý sa jedného dňa vydal hľadať svoje milované kozy. Našiel ich blázniť sa a poskakovať v kríkoch.
Uvedomil si, že požrali zvláštne malé červené bobule. Zobral ich na „inšpekciu“ do blízkeho kláštora, kde ich vydesení mnísi označili za výtvor diabla a hodili do ohňa. Bobule sa po chvíli v ohni opražili a začala sa z nich šíriť podmanivá vôňa, ktorej neodolali. Vybrali zrná z popola, zomleli, hodili do horúcej vody a nesmelo ochutnali.
Príbeh o „bláznivých kozách“ je zrejme vymyslený. Odkiaľ teda káva pochádza? Pôvod kávy je naozaj v Etiópii. V krajine, kde objavili aj prvé dôkazy o pôvode ľudstva. Bola tiež domovom jednej z vyspelých starovekých afrických kultúr. V začiatkoch ľudia, hoci legenda hovorí trochu inak, kávu nemleli a nepili ako nápoj.
Kávové zrná najskôr žuvali ako ovocie, neskôr ich jedávali pražené. Legenda hovorí, že im úžasnú vôňu a chuť praženej kávy ukázal náhodný požiar v buši. Akokoľvek to bolo, existujú archeologické dôkazy, ktoré pôvod kávy a jej praženej konzumácie už v 9. storočí v Etiópii potvrdzujú.
Prečo však kávu jedli? Z toho istého dôvodu, prečo ju my pijeme. Objavili jej vzpružujúce a tiež liečivé účinky. Slovo o „zázraku“ sa začalo šíriť svetom a káva si našla cestu cez Červené more až do Jemenu.
V krajine sa prvýkrát objavila v prístave, ktorý sa volal Mocha. S rastúcou popularitou „povzbudzujúcich bobúľ“ sa stal pomaly synonymom slova káva. Kočovným jemenským bojovníkom zrejme nestačilo získavať vzácne zrná z Etiópie. Zatúžili po vlastných, a tak v Etiópii „ukoristili“ kávovník a začali ho vysádzať na území Jemenu.
Z Jemenu a Mochy pochádza i ďalšia legenda o pôvode kávy. Je príbehom muža menom Omar, ktorý bol známy svojou schopnosťou liečiť chorých modlitbou. Jeho správanie však malo k príkladnému ďaleko, a preto ho poslali do exilu do púštnej jaskyne neďaleko Ousabu.
V snahe prežiť vyskúšal bobule rastúce na neznámom kríku, opiekol ich a pripravil si nápoj, ktorý ho vzpružil. Vyhnanec ho dával piť i miestnym pacientom, ktorí vyzdraveli. Keď sa príbehy o zázračných uzdraveniach rozšírili až do mesta Mocha, požiadali Omara, aby sa vrátil, a vyhlásili ho za svätého.
Samozrejme, aj v tomto prípade je, podľa historických prameňov, pravda o pôvode kávy v tekutej forme niekde inde. Medzi prvými, kto varil a pil kávu ako nápoj, boli v polovici 15. storočia mnísi v súfijských kláštoroch Jemenu.
Osviežujúci nápoj, ktorý volali qahwa, pili, aby ostali čulí počas nočných náboženských rituálov. Káva sa však začala šíriť aj mimo náboženské komunity. Už v 16. storočí dosiahla hranice Perzie, Egypta, Sýrie a Turecka. V Mekke a v Konštantínopole (dnešný Istanbul) sa objavili aj prvé kaviarne.
Niekde do tohto obdobia môžeme sledovať pôvod kávy ako prejavu pohostinnosti a symbolu stretnutí s priateľmi. V kaviarňach so šálkou v ruke ľudia posedávali, čítali noviny, počúvali hudbu, a najmä klebetili a diskutovali.
Okolo 16. storočia bola kávová kultúra v moslimskom svete veľmi populárna. Nie všetkým duchovným sa to však páčilo. Obávali sa, že kaviarne nahradia mešity ako miesta stretnutí. Verili, že káva omámi mysle veriacich podobne ako alkohol, ktorý Korán zakazuje. Časté boli i obavy, že debaty v kaviarňach povedú k vzburám a pádu vlád.
Preto sa objavil nejeden pokus kávu a kávovú kultúru zakázať, dokonca pod hrozbou trestu smrti. Nemali však šancu zastaviť ju. V časoch kvitnúceho obchodu s Orientom a jeho exotickými surovinami dosiahla aj brehy Európy. Písal sa začiatok 17. storočia, keď spôsobila „rozruch“ v Taliansku.
Káva to však pôvodne nemala ľahké. I na našom kontinente ju spočiatku považovali za nápoj diabla. Vzali ju na milosť až vďaka pápežovi Klementovi VIII., ktorému tak zachutila, že sa ňou chcel dať pokrstiť.
Vďaka tomu a benátskym obchodníkom sa popularita kávy po Európe rozšírila. Na Starom kontinente sa začali otvárať prvé kaviarne. Podľahli Benátky, Paríž, Viedeň a napokon začiatkom 18. storočia aj Bratislava. Pitie kávy sa stalo doménou bohatých, ale i umelcov, mešťanov, obchodníkov či intelektuálov, ktorí pritom rozoberali najhorúcejšie témy.
Lenže ako zabezpečiť, aby bolo zŕn dostatok? Až do konca 17. storočia boli ich zásoby akurát na miestach, kde má káva svoj pôvod – v Jemene. A jej zásoby boli dosť obmedzené. Európski kolonizátori preto rozšírili pestovanie kávy do svojich kolónií a zámorských území.
Holanďania nasadili kávovník v Indonézii, Francúzi po niektorých karibských ostrovoch, vo Vietname a v Mexiku. Vďaka Španielom a Portugalcom sa dostala do Južnej a Strednej Ameriky.
Káva už v tom čase, začiatkom 18. storočia, dorazila na územie dnešných Spojených štátov, kde sa teší nevídanej popularite. Vďačí za to udalosti z roku 1773, ktorú poznáme ako Bostonské pitie čaju. Domáci vlastenci sa prezliekli za amerických Indiánov, vkradli sa na palubu lodí Východoindickej spoločnosti a do oceánu nahádzali 342 debien čaju. Protestovali tým proti Britskému impériu. Protest bol jednou z udalostí, ktoré postupne viedli k americkej revolúcii, no tiež výrazne zvýšil spotrebu kávy. Prestať piť „britský“ čaj a prejsť na kávu bolo povinnosťou každého vlastenca.
Kým v USA začalo pitie kávy pôvodne ako politické vyhlásenie, u nás a v mnohých iných krajinách Európy to bolo trochu inak. Síce boli obdobia, keď káva išla do úzadia a považovala sa za prežitok, postupne sa jej pitie zakorenilo v našej kultúre. Napríklad pre niektorých Talianov je vynechať kávu absolútne nepredstaviteľné. Musia ju mať rovnako, ako sa musia pred odchodom z domu obliecť.
Kaviarne, a nielen tie s dlhou históriou, boli, a stále sú miestami, kde sa ľudia stretávajú, rozprávajú, čítajú, pracujú a zabávajú. Pri šálke horúceho a voňavého nápoja uzatvárajú obchodné dohody a spoznávajú sa na prvých rande.
K rozšíreniu pitia kávy prispeli aj benefity, ktoré prináša. Bez vedeckých výskumov ich poznali už v Etiópii, kde má káva svoj pôvod. Už oni ťažili z kofeínu, ktorý dodá energiu na náročný deň, či pomôže spamätať sa po dlhej noci. K tomu nám výskumy ukazujú, že látky, ktoré káva obsahuje, majú pozitívny vplyv na srdce, či znižujú riziko vzniku Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby.
No a v neposlednom rade sú tu ľudia, ktorým káva proste chutí. Ochutnávajú rôzne kávové profily a zakladajú si na kvalite. Doslova sa vyžívajú v skúšaní najrozličnejších možností prípravy nápoja, s ktorým najviac vynikne chuť a aróma.
Od žutia surových bobúľ sme predsa prešli dlhú cestu. Najmä za posledné desaťročia sa príprava kávy poriadne zdokonalila. Prispel k tomu vynález french pressu či espresso kávovaru. Neskôr sa k nim pridali rôzni (alternatívni) pomocníci na prípravu filtrovanej kávy ako napríklad aeropress alebo chemex. Dnes sa už príprava kávy považuje pomaly za umelecké remeslo.
Podobne ako v iných aspektoch života, aj v kultúre pitia kávy sa o slovo hlási ekológia. Rastie počet (nezávislých) kaviarní, ktoré si zakladajú na udržateľných, lokálne pražených zrnách z menších plantáží. I ľudia, pijúci lahodný nápoj, sa čoraz častejšie zaujímajú, odkiaľ je káva, z ktorého sa vyrába. Chcú, aby jej produkcia neničila životné prostredie.
Pôvod kávy a kávovníka, kvitnúcej krovitej rastliny, sme vystopovali až do Etiópie. Kávovník má, podobne ako jablká, vinič či iné plodiny, rôzne odrody. V oblasti Kaffa v Etiópii objavili divoko rastúcu kávovú rastlinu s názvom Coffea arabica. Odtiaľ sa arabika rozšírila do prakticky všetkých častí sveta, kde sa stala dôležitou komoditou a základom pre mnoho ďalších kávových odrôd.
V súčasnosti poznáme mnoho odrôd kávy, ktoré sa líšia pôvodom, chuťou a arómou. Dve z najznámejších sú arabika a robusta.
Arabika je jedna z najstarších a najvýznamnejších odrôd kávy. Mnohí ju považujú za „pravú“ kávu a vyzdvihujú jej chuť a arómu. Je vysoko cenená pre svoju jemnú chuť, vôňu a kyslosť. Vznikajú z nej niektoré z najlepších káv sveta. Odrode arabika sa dobre darí v chladnom subtropickom podnebí. Rastie vo vyšších nadmorských výškach a vyžaduje veľa vlahy, slnka i tieňa.
Najväčším producentom nielen arabiky, ale kávy celkovo, je Brazília. Arabiku vo veľkom vyrába aj Kolumbia, jej rodisko Etiópia, Honduras, Peru, Kostarika, Guatemala, Mexiko či Keňa.
Pôvod kávy robusta môžeme takisto sledovať do Afriky, do oblastí dnešného Konga. Kávové zrná robusta majú vysoký obsah kofeínu a silnejšiu, horkejšiu chuť. Kávovníky tejto odrody sú odolnejšie. Môžu preto rásť v nižších nadmorských výškach a v teplejších podmienkach. Jej pestovanie je o niečo menej náročné než pri arabike, preto je lacnejšia.
Najväčším producentom kávy robusta na svete je Vietnam. Vo veľkom sa vyrába aj v Brazílii, Indonézii, Ugande či Pobreží Slonoviny.
Medzi ďalšie odrody kávy s rastúcou popularitou patrí liberica, ktorá sa pestuje predovšetkým v Ázii a Afrike. V jej chuti a vôni spoznáme ovocné tóny. Excelsa má zase sviežu chuť s jemnými tónmi citrusov a bobuľovín. Produkuje sa najmä v Juhovýchodnej Ázii. Zaujímavá odroda je maragogype s jemnou chuťou orechov a čokolády, ktorá sa pestuje hlavne v Mexiku a Guatemale.
Zdroje:
plný čajových receptov, kávových špecialít a noviniek zo sveta Popradské!